O mravnosti
„Nie je štátnikom ten, kto svoj národ zdiera nemorálnymi daňami a nedá mu
žiť.”
Izabela Kastílska, XV. storočie
španielska kráľovná
„Cena človeka spočíva nie tak vo fyzickej a
rozumovej sile a zručnosti ako v mravnom správaní sa, v spravodlivosti a
šľachetnosti. A keby kto aj celý svet naruby obrátiť vedel, nemôže byť mužom
veľkým, ak zostáva nulou čo do mravnosti.”
František Palacký,XIX.storočie
český historik a politik
„V Európe je všetko úžasne seriózne, tragičné a …
neslobodné. Všetko je v nej vynútené, tváriace sa raz ako rigorizmus, zákaz,
imperatívy, cez morálnu a racionalistickú neznášanlivosť alebo ako svojvôľa a
humanistický pátos..... Stále väčší počet občanov považuje štát za svojho
nepriateľa vďaka arogancii, chamtivosti, opovržlivému a neúctivému vzťahu k nim
zo strany vládnej kliky, ktorá znevažuje ich heroizmus, ideály a symboly.”
Julius Evola, XX.storočie
taliansky mysliteľ
„Technický pokrok robí ľudí nezávislými a
odcudzenými. Osobná sloboda musí byť oddelená od spoločenského života. Ale bez
pocitu jednoty je jestvovanie prázdne.”
Beatrix, december 2009
holandská kráľovná
„Nedostatok poznania je prapríčinou utrpenia.
Nedovoľuje chápať príčiny a dôsledky javov.”
Dagmara Bollová, január 2010
Úlohou uvedenej technológie je zničiť kľúčové
uzly, neviditeľné základy a spojivá sociálnej konštrukcie, vytvoriť atmosféru
rozdrobenosti, keď stojí každý iba sám za seba a niet pojmu „svoj“. Aby sa to
dosiahlo, treba zlomiť mravnosť. Ukazovateľom zlomenej mravnosti je správanie,
keď “pôvodne svoj” zrádza “pôvodne svojho”.
Podstata uvedenej technológie sa veľmi názorne
vysvetľuje na príklade krýs, ktoré sú v prvom rade známe svojou neuveriteľnou
schopnosťou prežiť. Základ ich životaschopnosti je v ich sociálnej zomknutosti.
Krysy sú mimoriadne sociálne živočíchy, spoločne chodia „do práce“, pomáhajú si
a chránia sa navzájom, ak majú možnosť, odnášajú si ranených. Považujú sa za
jednotný organizmus a tak sa i správajú.
Rýchle si vymieňajú informácie, upozorňujú sa na
nebezpečenstvo, odovzdávajú si návyky obrany. V takom správaní nejestvuje
individuálny prospech. Obranný mechanizmus je mravne prirodzený. Jeden z
najefektívnejších spôsobov boja s krysami je založený na zničení ich obrany. Pretože
základ obrany je mravnosť, spôsob je vlastne založený na odstránení mravnosti.
Nie u všetkých sa podarí zlomiť mravnosť, možno to dosiahnuť u jednotlivcov, aj
to nie zrazu, lámať treba postupne. Treba vytvoriť podmienky, kedy rozhodujúci
význam získa racionálna logika. Hlavné je prinútiť vybraného jednotlivca urobiť
prvý krok na prekonanie dovtedajšieho tabu. Postupuje sa nasledovne:
vyberú veľkú a silnú krysu, dlho ju mučia hladom a potom jej hodia do klietky
čerstvo zabitú krysu. Po určitom váhaní hladná silná krysa zožerie svojho
mŕtveho spolubrata. Racionálna logika jej našepkáva: to už nie je môj brat, je
to potrava. Jemu je už všetko jedno a ja musím vyžiť, znamená, že musím jesť.
Druhý raz sa latka nemravnosti zvyšuje –
do klietky hodia polomŕtve zviera. Nová „potrava“ je takmer mŕtva, ale ešte
živá. Racionálna logika opäť našepkáva rozhodnutie: aj tak zomrie, ale ja musím
žiť. A krysa zje sebe podobného, prakticky živého živočícha. Tretí raz do
klietky hodia úplne živú a zdravú „potravu“, slabšie krýsatko. U silnej krysy
sa opäť zapína algoritmus racionálnej logiky: aj tak nemáme čo jesť. Čo z toho,
ak obe zahynieme? Nech prežije silnejší. A silnejší prežije.
Je zjavné, že krysa potrebuje na prijatie
rozhodnutia stále kratší čas, pričom úroveň nemravnosti pri každom novom
požieraní stúpa. Po nejakom čase krysa prestáva uvažovať a okamžite sa správa
ku svojim „rodákom“ ako k potrave. Len čo jej hodia do klietky novú krysu,
vrhne sa na ňu a zožerie. Vo chvíli, keď prestáva uvažovať, je jej mravnosť
zlomená. Potom ju vpustia medzi ostatné, odkiaľ ju pred časom vybrali. Lenže to
už nie je tá istá krysa! Je to tvor bez príznakov mravnosti. Vo svojich činoch
sa riadi výlučne logikou egoizmu. Ostatné však o tom nevedia, príjmu ju za
svoju a dôverujú jej. Tvor, vonkajšími znakmi podobný na krysu, príde k záveru:
načo kdesi hľadať potravu, ak jej je tu navôkol dosť, teplej a čerstvej?
Racionálna logika určuje character konania: krysožrút si vyberie nič netušiacu
obeť a zožerie ju. Rýchle zistí, že najoptimálnejší variant nie je otvorene
napádať a žrať, ale robiť to potajomky. Preto následne láka svoju obeť na
skryté miesto a tam ju zožerie.
Keď krysie spoločenstvo prestane pochybovať o
tom, že je v ňom vlk v ovčom rúchu, krysy z toho miesta odchádzajú. Pri pokuse
zo sto prípadov odišlo sto spoločenstiev. Zvieratá sa boja otravy fluidom
transformovanej krysy. Boja sa, že sa tiež stanú takými. Inštinktívne cítia: ak
ich vedomie nasaje nové pravidlá, vznikne spoločenstvo bez zábran, spoločenstvo
zradcov a konzumentov. Atmosféra nemravnosti zničí mechanizmus sociálnej
ochrany a všetci zahynú. Natíska sa otázka, prečo krysie spoločenstvo odchádza,
prečo nezničí „kráľa“? Také správanie má hlboký zmysel.
Kolektívny rozum, za ktorý v danom prípade možno
považovať prirodzený inštinkt, ráta s tým, že na likvidácii „kráľa“ sa
zúčastnia najsilnejší, elita spoločenstva. Kto vie, čo sa s nimi stane, ak
vrazia zuby do živého nemravného spolubrata? Nenakazia sa jeho „chorobou“?
Ani krysy nechcú žiť v spoločenstve, založenom na
stálom vzájomnom boji, ktorý mení jednotu na množinu bodov. Krysy sú múdrejšie
ako ľudia. Opodstatnene sa obávajú, že sa racionálnou logikou egoizmu nakazí
krysia elita, preto odchádzajú. Ak by neodišli, inštinktívne cítia, že by sa
namiesto jedného „krysieho kráľa“ objavila celá kasta takých mutantov. So
svojou bezprincípnosťou by rýchle zvíťazili nad tradičnou elitou, našli by
spôsob, ako novému poriadku dať status spravodlivosti i zákonnosti a logicky
otvoriť cestu pre demokratickú spoločnosť. Krysy sú chránené pred takou
transformáciou, nejestvuje u nich pojem slobody v ľudskom ponímaní.
Chýba im silný intelekt, ako má človek. Riadia sa
inštinktami, ktoré určujú ako hlavnú hodnotu nie potravu, ani život jednotlivej
krysy, ale mravnosť a jednotu. To je základ, na ktorom je vybudovaná ich
sociálna konštrukcia. V jej prospech odchádzajú od prameňa nákazy. Zachovajúc
základy krysy rešpektujú svoje jednotné spoločenstvo s tradičnou škálou hodnôt
a v podstate sa chránia ako druh. Ľudské spoločenstvo nemá taký inštinkt, hoci
je pôvodne tiež založené na mravnosti a akoby nechápe, že zničením základov sa
celá konštrukcia zmení na hŕbu odpadu, postupne sa meniaceho na prach, t.j.
kedy ju už na menšie čiastočky deliť nemožno. Premena na prach znamená
odrezanie od koreňov, tradície, poriadku a hlavne pokles morálnych zásad na
supeň nula. Toto štádium je momentom, kedy sa spoločnosť mení na indivíduá bez
akýchkoľvek väzieb.
Vzniká atomizovanie, ľudský prach ako
stavebný materiál pre nový svetový poriadok.
Pre názornosť procesu na svetovej úrovni: pozrite na stôl, za ktorým sedíte. Sú
na ňom rôzne predmety z rôznych materiálov. Každý predmet možno považovať za
obraz určitého národa. Predmety sú samostatné a nezjednotiteľné, pokým sú celé,
nemožno z nich vytvoriť niečo jednotné. Ale ak sa všetko – keramický popolník,
miska z umelej hmoty, papierová kniha zomelie na prach a pomieša, získa sa
súrodá masa, ktorú možno premeniť na kašu, dať pod lis a jeho tlak vytvorí
niečo principiálne nové. Môže to byť čokoľvek, ľubovoľná konfigurácia. Jej
charakteristiky je obtiažne predpokladať.
Pomocou technológie „krysieho kráľa“ sa
uskutočňuje ničenie ľudskej spoločnosti. Sústredený úder je skoncentrovaný na
likvidáciu mravnosti. Všetkými možnými spôsobmi sa vymazáva pojem „svoj“. Konzumná
spoločnosť hlása, že svojich v prírode niet. Všetci sú cudzí a môžu byť
potenciálnou potravou. Najoptimálnejšou sú tí, ktorí stoja vedľa a považujú sa
za tvojich blízkych. Nepodozrievajú ťa, že si vlastne „krysí kráľ“, veria ti a
ty ich požieraš.
„Krysích kráľov“ je v súčasnej spoločnosti veľa,
sú to najstrašnejší dravci. Spájajú sa do skupín, považujúcich spoluobčanov za
žrádlo. Vytvoriac aksiomu, že svoje šťastie možno vybudovať na cudzom nešťastí,
spočiatku konajú otvorene – požierajú svoj národ priamo. Neskôr sa dovtípia, že
najvhodnejší variant je požieranie za vodopádom pekných, vznešených slov. Z
obrazoviek sa začnú rinúť potoky sľubov, nadšených slov o slobode a rovnosti.
Dravci sa nechystajú sľuby plniť.Používajú ich iba prostriedok k urýchleniu
prijímania „potravy“. Pod maskou vzletných slov sa tlačia na kľúčové miesta v
spoločnosti, aby mohli čo najrýchlejšie požierať vlastných.
Každoročne naberajú sily, stávajú sa mocnejší a
nebezpečnejší. Najväčším nebezpečenstvom je to, že sa naoko neodlišujú
od zdravých členov spoločnosti. Naučia sa maskovať, takže vyzerajú lepšie, ako
ich čestní spolubratia. Ak ich ale nepočúvame a všímame si, čo robia, ľahko
poznáme podstatu týchto tvorov. Všetka sila ich umu a vôle je sústredená v úzko
egoistickom priestore. Odučili sa myslieť v kategóriách spoločnosti a štátu.
Myslia iba na seba a vlastné výhody. Kŕmia sa svojimi spolubratmi
presne tak, ako to robia krysožrúty. Je ich veľa, neuveriteľne sa rozmnožili a
ich kvantita stále rastie. Rozdelili sa na malých a veľkých, krajinu si
podelili na „lovecké revíry“ - miesta poľovania a kŕmenia. Malé krysy sa
začlenili do kriminálneho sektoru uvažujúc spôsobom: aha, leží opilec, vo
vrecku má peniaze, niekto mu ich zoberie, tak prečo nie ja? A potichu zoberie.
Neskôr zoberie pripitému s vysvetlením: aj tak by
ich prepil a ja potrebujem na správnu vec. Potom prišiel na myšlienku, že
peniaze pre všetkých nestačia, všetci žijú zle, tak nech prežije silnejší. A
ešte neskôr si vyhliadne obeť, tresne po hlave a olúpi. Vo svete bez mravnosti
proti logike takýchto postupov niet čo namietnuť! U podnikateľa oná logika
splodila najprv myšlienku, že človeka možno prepustiť, vyhodiť na ulicu: ak ho
nevyhodím, zruinujem sa, on sa aj tak ocitne na dlažbe a ja s ním. Keďže sa tam
ocitne v každom prípade, tak radšej bezo mňa. A prepustil ho.
Potom prišla druhá etapa myšlienkového pochodu:
nech pracuje a mzdu platiť nemusím. Inak výjdem na mizinu a všetci budú na
ulici. Takto sa aspoň podnik zachová. A začalo sa cielené nevyplácanie miezd.
Tretia etapa: podnikateľ vedome vyrába zdraviu škodlivú produkciu s myšlienkou:
ak budem uvažovať o osude neznámych ľudí, zbankrotujem, nech sami myslia na
seba. Pracovníci, jeho spolubratia, neboli pre neho ničím iným, ako teplým,
živým mäsom, ktoré mu samo lezie do hrdla.
Analogicky začali premýšľať politici. Prvý zlom
mravnosti: sľuby, ktorých splnenie je nereálne s jediným cieľom – následným
požieraním slabších. Logika: ak nebudem sľubovať hory-doly, nezvolia ma, zvolia
iného, horšieho, ako som ja, ktorý sľubuje, čo duša ráči. V každom prípade bude
spoločnosť oklamaná, prečo by som mal zostať v skupine hlupákov a nie medzi
zvolenými?
Radšej beriem druhý variant. Druhá etapa zlomu
mravnosti je požieranie položivých spolubratov, obchodovanie miestami vo
vlastnej strane. Logika je tiež zrozumiteľná: na voľby idú peniaze, ak sa budem
tváriť ako naivka, peniaze zoberú konkurenti. Niekto ich napokon zoberie a bude
zvolený. Je to nevyhnutné, tak radšej ich zoberiem ja ako niekto iný. Tretia
etapa: požieranie živého, zdravého spolubrata – lobovanie zákonov, viditeľne
škodlivých pre spoločnosť. Opäť sa stáva logické: ak sa odmietnem zúčastniť na
priamom okradnutí spoločnosti, olúpia ju iní, ľudožrútsky zákon aj tak
pretlačia. Aký rozdiel je v tom, kto to urobí? Radšej sa zapojím. Politický
verejný sektor dnes predstavuje spoločenstvo “krýs” poslednej etapy. Nič im nie
je sväté, nič osobné, iba biznis. Rozbehnutý vlak sa nemôže zastaviť. Bude
zdokonaľovať techniku jazdy, riadiac sa racionálnou logikou.
Štátnym úradníkom pomocou tejto logiky tiež
postupne zlomili mravnosť. Spočiatku boli viacerí rozpačití, keď im začali
ponúkať peniaze. Staré zažité pravidlo, že je to podlé, ešte fungovalo. Potom
zamenili slovo “úplatok”, aby sa odstránil reflex na nepekný pojem a proces sa
pohol. Úplatky teraz neberie nikto. Dnes sú účastiny, vklady, podiely...Takže
už nie sú zlodeji, ale vážení členovia spoločnosti, využívajúci hranice
možností. Odohrala sa strašná vec: po umlčaní výhrad, potichu, pred zrakom
spoločnosti to bolo legalizované! Človek začal obchodovať so svojou cťou.
Spoločnosť mu zverila štátne prostriedky a on ich za účastiny, vklady, podiely
/= úplatky!/ začal rozdávať dravcom. Poriadna žena odmietne styk za peniaze.
Úradníci konzumnej spoločnosti obchodujúci so spoločenskými prostriedkami,
klesli nižšie ako prostitútky. Tie ponúkajú za peniaze svoj majetok – svoje
telo, ale úradníci cudzie! A všeobecne sa to nazýva “tvorivý prístup k životu”.
V určitej etape, keď sa v administratíve otvoril
trh s vlastnými pravidlami a cenami vznikol návrh, že treba nejako uzákoniť
spreneveru, korupciu a zároveň i prostitúciu. Lebo – aj tak všetci vedia, že sú
to javy existujúce. Ak aj legalizácia týchto nebezpečných a škodlivých javov
bola v prvom momente zamietnutá, proces rozkladu pokračuje. Prax totiž
potvrdzuje, že ak v spoločnosti jestvuje čosi, čo zapustilo korene, nič nemôže
zabrániť, aby to bolo raz uzákonené.
Ak niečo neprekazí postupujúci proces, v
dohľadnej dobe uvidíme, o čom sa nám dodnes ani nesnívalo. Všetko sa bude
predávať a kupovať. Čo sa nedá predať, zmizne. Napríklad svedomie, pretože v
momente predaja sa vyparí. Zlom mravnosti štátneho úradníka má tiež svoje
etapy. Prvá – ponúknu mu “všimné” ako vďačnosť za legálnu, ale urýchlenú prácu.
Druhá – ponúkli “zožrať položivého” – požiadali splniť dvojzmyselnú objednávku.
Napr.pretlačiť do rozpočtu financovanie nejakej školy a z vyčlenenej sumy si
zobrať podiel. Logika: odmietneš, bude súhlasiť iný.
Takto zarobíš, aj deti budú mať osoh.Tretia –
“požieranie živých a zdravých”. Pod šľachetne vyzerajúcim návrhom sa navrhne
ukradnúť napríklad z peňazí, určených pre chorých. Schéma je na pohľad veľmi
ušľachtilá. Informovaní ľudia však chápu – nezoberieš ty, iný sa priplichtí.
Lep šie neurobíš nikomu, rozpočet skrátia a ty zostaneš hlupákom.
“Krysí králi”, úspešne absolvujúci všetky etapy a
pochopiaci racionálnu logiku, sú vypustení do spoločnosti. Chápu svoj národ ako
potravu, ktorá sa im zapáčila a začnú prejavovať vlastnú iniciatívu. Chuť
rastie, technika sa zdokonaľuje, “krysy” sa združujú do čried, medzi ktorými
vzniká kokurencia. Členovia čriedy však nepovažujú podieľnikov za svojich.
“Svojich” v čriede principiálne niet. Sú iba partneri, pomáhajúci si
navzájom požierať spolubratov. Akonáhle jeden z nich oslabne, okamžite ho
požierajú bývalí partneri. Ani nie bývalí, žerúci a požieraní zostávajú
naďalej partnermi.
Kultivuje sa nová morálka: nemáš sa čo na mňa
hnevať, tvojou chybou je, že si zoslabol. Ja som to iba využil. Hovorí sa tomu
“biznis”, plodiaci novú logiku. Partnerstvo skĺzlo do požierania slabšieho,
nech je to ktokoľvek, hoci i rodný brat. “Krysy” zostávajú doživotnými
partnermi – do smrti... Ak zoslabnutý partner, hoci i uhryznutý, stihne utiecť,
začne osočovať “krysích kráľov” a vynášať spor “ z domu”, dúfa, že sa mu podarí
zaujať predošlé miesto. Niekomu sa to i podarí, príjmu ho späť “do náruče”, ako
by sa nič nestalo. No a čo, chceli ho zožrať a on sa nedal. Teraz sedia spolu a
premýšľajú, kto bude ďalší, sledujú jeden druhého, kto skôr zoslabne, aby si
“potravu” privlastnil silnejší. Brzdiacim faktorom je pripravenosť oboch zožrať
sa navzájom.
Predložený obraz je iba bledou kópiou súčasných
mravov. Pokiaľ ľudia berú vážne deklarované slová o slobode, šťastí a
rovnosti, pokiaľ fungujú ako volebný lektorát, alebo sa zúčastňujú farebných
revolúcií, sami, hoci to väčšinou nechápu, vytvárajú a podporujú systém
plodiaci “krysích kráľov”. Jedni dnes požierajú druhých. Priamo alebo
podvodom. Technológia je druhoradá. Rozhodujúce je, že ide o otvorené
ľudožrútstvo. Tí, ktorí ho riadia, sa sami nemáčajú v krvi. Priame sa vykonáva
na nižšej úrovni. “Horní” ho len sprostredkúvajú v miere, o ktorej máme iba
slabú predstavu. Bohatstvo získané týmito tvormi predstavuje cudzí žiaľ,
trápenie, nezriedka I smrť. Ak sa mastné “krsy” lesknú, niekto obyčajne prišiel
o život. Že prišli slabí len o peňaženky, je iba zdanie. Tieto procesy
spôsobujú vymieranie slabých členov spoločnosti. Potvrdiť to nie je zložité:
pozrite krivky pôrodnosti a úmrtnosti. Pod vládou “krysích kráľov” vymierame.
Nemôžno obviňovať ľudí, že nedokážu spájať korupciu, rozvrat a
neprincipionálnosť “kráľov” s osobným žiaľom, vlastnými problémami. Reťaz od
príčiny k dôsledku je príliš dlhá. Intuitívne cítia, že ich ohlupujú, ale –
kde, ako... Na to, aby silní slabých chránili, je potrebná morálna, človečenská
elita. Niet zodpovednosti bez vopred vymedzeného trestu. Situáciu treba
urýchlene riešiť prijatím zákona o zodpovednosti riadiacich činiteľov. Niet
zodpovednosti bez vopred určeného trestu. A, samozrejme, riadiacich činiteľov a
úradníkov treba triediť podľa toho, či majú svedomie a človečenskú psychiku.
Doslov:
Beztrestnosť a nezodpovednosť je rajom pre „krysích kráľov”, stratiacich
svedomie, nerešpektujúcich morálku a pohŕdajúcich mravnosťou.Treba ich
odstrániť „v rámci deratizácie“. Bez nich budú spoločenstvá spravované vtedy,
až ľudia dospejú k poznaniu o nevyhnutnosti obrody mravnosti. Potom nebude
moci, ktorá by ich zlomila.